Zadanie W5 - Príspevok o tom, čo sme sa naučili v časti Internet

Z troch zadani bolo pre mna najzaujimavejsie zadanie  I3 - Google Analytics. Tvorbe webových stranok som sa venoval uz davnejsie a aj dodnes robim napriklad aj nasu skolsku webovu stranku. O tom, ze s pomocou Java Scriptov je mozne si nechat zasielat rozne informacie z pocitaca, kde si clovek otvori moju webstranku som samozrejma vedel. Napriklad nastavenie rozlisenie monitora sa dalo celkom dobre vyuzit na prisposobenie vzhladu niektorych casti webovej stranky tohto parametru.

Informacie, ktore by mi prezradzali co najviac o navstevnikoch nasej webstranky, ak by so to chcel robit sam,  by vsak bolo treba nejakym sposobom spracovat, archivovat a vyhodnocovat. V Google Analytics toto vsetko robia uz za nas. 

Staci sa zaregistrovat seba i web a do sledovanej stranky vlozit JavaScript, ktory pri kazdej navsteve informacie zisti a odosle. Pri zaujme prezriet si  ziskane udaje  sa staci prihlasit a len klikat pre informacie, ktore ma prave zaujimaju.

Vdaka sluzbe Google Analytics tak mozem vediet kolko navstevnikov, kedy alebo odkial prislo, ci adresu stranky poznali a zadali ju priamo alebo ju nasli cez nejaky vyhladavac alebo odkaz  z inej stranky,  ci dokonca aj vlozenim akeho klucoveho slova vo vyhladavaci sa ludia dostavali k odkazu na nasu webovu stranku. velmi ma zaujala moznost lokalizacie odkial bola stranka nacitavana. O nasej stranke som tak zistil, ze vela pristupov bolo z Bratislavy, aj ked to mame do hlavneho mesta pomerne daleko a ani ziakov odtialto u nas na skole ziadnych nemame.

Zaver. Aj bez velkej prace a zloziteho programovania sa clovek moze lahko a rychlo dostat ku kvalitnej a velmi podrobnej spracovanej statistike navstevnosti webovych stranok. Staci len vediet kam za nimi ist.

Zadanie W4 - Príspevok o využití slobodného a otvoreného softvéru v škole

Moje skusenosti  so slobodným a otvorenym softverom nie su velke (myslim, ved to vravia i celoslovenske statistiky, a tie sa snad nemylia, alebo...). Tak ako bol slobodny softver predstaveny a definovany by som ho ako bezny uzivatel asi nevyuzil celkom "do krajnosti". Ak sem ale zaradim aj softver, za ktory sa nemusi platit a funguje, zistujem, ze predsa len nieco by sa naslo.

Jednou s mojich uloh okrem ucitelovania, ktoru si tu na skole plnim (aj ked neviem uz celkom preco stale, ani preco este), jeudrziavanie nasej skolskej webovej stranky. Okrem toho, ze som velmi skoro zistil, ze neexistuje iba jediny webovy prehliadac, ktory sa nainstaloval spolu s Windowsom, som sa cez webstranky skoro dostal k potrebe spracovavat bitmapovu grafiku. Komercne nastroje neboli lacne. Bitmapova grafika tak bola asi prva z veci, ktore sme riesili inak, konkretne programom GIMP. Riesili a ja dodnes riesim. Tento program sa mi zapacil hned ako som si trochu zvykol na jeho ovladanie a spoznal jeho kvality a tak ako uz pred rokmi sa na neho spolieham aj dnes.

To ze sa programy do skoly nemusia kupovat sa mi zda logicke, ved skola nema moznost ich casto pouzivat na ziskovu cinnost. Ak firma skole je ochotna poskytnut svoj softver, je to pre nich skvela reklama a ziskavaju tak velmi pravdepodobne v nasich studentoch svojich buducich pouzivatelov a teda zakaznikov. Ak skole ani modifikovanu verziu neposkytnu, je to len ich skoda. Nastastie su i ine moznosti.

Preto ak vieme co chceme, vieme co potrebujeme a je to mozne, hladame najskor alternativu z kategorie volne dostupnych nastrojov. Ako dalsie priklady z tych, ktore vyuzivame su napr. programy na navrhy dosiek plosnych spojov, simulaciu cinnosti cislicovych integrovanych obvodov alebo programovanie riadiacich systemov (mensie PLC firiem Moeller, Schneider Electric, aj PLC firmy Amit).

Volne dostupny softver urcite doporucujem, a nie len preto, ze to skolu nic nestoji, ale hlavne preto, ze si ho mozu ziaci bez problemov vziat, pouzivat doma i kdekolvek. Mozno ziaden zo ziakov nebudu programovat ani vylepsovat ako vyvojar dany softver, ale uz jeho jednoduche pouzivanie im moze dat velmi vela.